Jdi na obsah Jdi na menu
 


Manifest Panenteistického Satanizmu

 

Začiatkom tretieho milénia Veku Rýb prešiel Akášou Zeme veľký záchvev, a v utajenom záblesku sa nová idea a nové náboženstvo znovuzrodilo v mysli človeka, resp. opäť povstalo z najväčších hlbín kolektívneho podvedomia ľudstva, aby sa stalo vedomím, a aby sa čoskoro rozšírilo sťa posilňujúci, symbiotický vírus po dušiach slobodných ľudí tohto sveta. Tento svetonázor, táto idea, toto náboženstvo nastupujúceho veku Vodnára nesie názov Panenteistický Satanizmus, resp. Chaotizmus, a v čase, keď už viac než storočie sa astrálom rozprestiera zápach rozkladajúcej sa Jehovovej mŕtvoly, pred ktorým si ešte stále vo svojej ignorancií mnohí zakrývajú nos, tento nový svetonázor prichádza preto, aby pomohol každému jedincovi s prekročením tieňa tejto mršiny, a doviedol ho ponad priepasť k jeho osobnej, nijakým božstvom ani nijakou inštitúciou, ale len sebou svojou vlastnou Pravou Vôľou sprostredkovanej spáse.
Prvý krok: Panteizmus
Doposiaľ vo všetkých teistických náboženstvách bol človek odtrhnutý od svojho božstva, vnímal ho ako čosi vzdialené a cudzie. Teistické božstvá nemali žiadnu skutočnú existenciu samy osebe, a bez viery bláznov, naivných detí, slabochov a tých, čo boli prinútení v ne veriť, bez všetkých tých monumentálnych chrámov a ton kníh čo o nich boli popísané, by zahynuli. Panenteistický Satanizmus nevyhlasuje naprázdno, že jeho božstvo na človeku nie je závislé a môže mu byť celkom ukradnuté, aký bude osud ľudstva, na rozdiel od kresťanstva, ktoré hlása, že ovečka potrebuje Spasiteľa, nie Spasiteľ ovečku, pričom v skutočnosti je to opačne.
Panenteizmus považuje tento svet za božstvo samo o sebe, a každý drobný atóm a antiatóm, každá malá časť existencie, každý výboj energie či jednotka času je súčasťou Satana. Samozrejme, nie vo všetkom je rovnako veľa Satana: živá hmota je v Satanových očiach vyvýšená nad neživú, mnohobunkovce sú nad jednobunkovce, predátor je nad korisť, a človek je vyvýšený nad všetky bytosti, o ktorých hmotnej existencií doposiaľ vie. Satan neprebýva v psovi tak ako prebýva v jeho pánovi. Tak, ako sa doteraz v prospech existencie Boha vyslovovala téza, že vo svete vládne akýsi skrytý poriadok a rovnováha, tak my považujeme tento argument za dôkaz existencie vedomia Panenteistického Satana, a nie za dôkaz existencie akéhosi Jehovu, ktorý, ako to jeho biblia priznáva, nenávidí tento svet. Veríme (i keď na tom netrváme), že Panenteistický Satan je vedomé božstvo, ktoré síce pravdepodobne nie je schopné vykonávať zázraky, ale koná cez každú živú bytosť, a každý čin je manifestáciou jednej z mnohých, často navzájom si protirečiacich vôlí Satana. Tak, ako je jasné, že prvotným motívom konania každej bytosti je jeho egoizmus, filautia, snaha o zachovanie vlastnej existencie, ako aj pokračovanie rodu, tak je jasné, že Panenteizmus, jediné skutočné náboženstvo, bolo popierané doposiaľ všetkými jestvujúcimi organizovanými náboženstvami, snažiacimi sa spraviť z človeka, toho noblesného predátora, conquistadora a pokoriteľa len pobožnú, bezbrannú ovečku, súčasť stáda: aby sa stal obeťou omnoho horšieho dravca, či skôr parazita, a to cirkevného slabocha žijúceho na úkor iných. Skutočným stavom prírody je vojna všetkých proti všetkým, a tento stav možno, aj napriek všetkým reštrikciám, badať aj v ľudskej spoločnosti: Panenteistický Satanizmus je za odstránenie všetkých bariér v tomto večnom boji, ktoré zabraňujú v plnohodnotnom rozvinutí duševných, mentálnych a fyzických síl človeka, a bez ktorých je pokrok stále dosiahnuteľný.  
Panegoizmus, Panfilautia
Je nad Slnko jasnejšie, že základným psychologickým impulzom každého bytia a živého stvorenia je jeho filautia, láska k vlastnému bytiu, ktorá sa neprejavuje len ako otvorená sebeckosť, ale aj ako oná láska k blížnemu. Tento egoizmus a sledovanie vlastného záujmu, ktorý je prítomný v každej ľudskej pohnútke, myšlienke a vedomom čine, je prejavom Panenteistického Satana. Veríte rečičkám o tom, že je možné spáchať aj neegoistický čin? Keď hádžeš mincu žobrákovi, vždy tým niečo sleduješ: alebo posmrtnú odmenu, zlepšenie karmy, alebo proste chceš len uspokojiť svoje neodbytné volanie svedomia, ktoré ťa žiada o to, aby si mu pomohol: tak či onak, vhodiť tam tú mincu je rovnako egoistické ako žobráka ignorovať. Láska že je niečo nesebecké? Milenec miluje preto, lebo chce byť milovaný; matka miluje dieťa pre mnohé dôvody, ktoré s nesebeckosťou nemajú nič spoločné; domnelý Boh miluje svojich kresťanov iste nie z nesebeckých dôvodov, a ani ten Kristus by neodvisol na kríži bez toho, aby tým chcel pripútať ľudstvo k sebe, a tiež tam pociťoval lásku k svojmu bytiu, keď umieral na Golgothe a zvolal: Eli, Eli, lama sabachthani! Sebaobetovanie sa že má byť čosi nesebecké? Za každú obetu sa očakáva odmena, posmrtná, morálna, hocijaká. To, že odmena zďaleka nezodpovedá obeti, je dôkazom hlúposti obetujúceho, a nie dôkazom existencie nesebeckosti v ľudskom konaní. Na to sú všetky tieto filozofie o altruizme a sebaobetovaní sa: aby odviedli ľudí od pravej satanskej múdrosti a žili ako otroci pre niekoho iného, odtrhnutý od vlastného bytia a vlastných záujmov. „Altruizmus“ a kolektivizmus sú pre otrokov: snáď až dodnes ľudská spoločnosť otrokov potrebovala, čoskoro však všetkých otrokov budú môcť nahradiť stroje.
Kto tvrdí, že Panenteistický Satan nejestvuje, musí byť anti-realista. Ohmataj list, na ktorom je vytlačený tento text, alebo ohmataj obrazovku, na ktorej sa ti tento text zobrazuje. Je ten list či tá obrazovka skutočná? Ak nepopieraš existenciu hmoty, tak nemôžeš poprieť existenciu Panenteistického Satana. Myslíš si, že egoizmus v konaní každej bytosti nejestvuje? Preskúmaj túto svoju zášť proti našej panegoistickej teórií: nevyviera aj ona z egoizmu, z túžby mať pravdu na úkor tohto Manifestu? Aj mravec si plní svoju úlohu v spoločnosti len preto, lebo robením toho cíti, že napĺňa zmysel svojho bytia. Náš Panenteizmus nie je o klaňaní sa pred svetom ako pred všemocným bohom: je o prístupe k tomuto svetu ako k niečomu svätému. V tom je rozdiel medzi Panenteizmom a stupídnym teizmom: my nemusíme dokazovať existenciu nášho božstva, ani v neho nemusíme veriť: tak, ako viem, že pero ktoré držím v ruke je skutočné; tak, ako viem, že filautia je absolútne prirodzená, nech je navonok akokoľvek skreslená takzvanou falošnou láskou k blížnemu; tak viem aj to, že Panenteistický Satan je skutočný. Dokonca aj ten najväčší solipsista popierajúci existenciu objektívnej reality je Panenteistický Satanista, ak nespochybňuje existenciu svojho vedomia – lebo aj to vedomie je egoistické, a preto súčasť Satana – možno jediná reálne Jeho existujúca časť, ak má pravdu. Ale len ten, to popiera existenciu všetkého, je skutočne neveriaci pred Panenteistickým božstvom. Našťastie na takého sa každý pozerá ako na blázna.
Druhý krok: Panenteizmus
Nie však len hmotný svet je súčasťou Satana: Satan je panenteistické, nie len panteistické božstvo. Aj všetci tí teistickí bohovia, nižšie astrálne bytosti, anjeli a démoni, nymfy a satyrovia, sukuby a sirény a čokoľvek iné, či už skutočne jestvujú alebo ich existencia je závislá na viere ľudí, oni tiež sú súčasťou Satana, aj keď v nich niet ani zamak hmoty. Tak, ako aj v hmotnej prírode vládne všade egoizmus a láska k vlastnému bytiu, tak, ako vidíme, vládne aj vo svete ideí. Kedysi chcel akýsi asketik utiecť pred egoizmom všadeprítomným v tomto svete: putoval celý život aby našiel toto miesto, kde by egoizmus nevládol, a nenašiel, nuž pred smrťou si ľahol na kameň a trpko plakal. Potom si to uvedomil: ono miesto bez egoizmu bolo vždy s ním: existovalo v jeho snoch, teda mimo tohto sveta: ako náhle si to však pomyslel, preniesol svoj egoizmus, svoju sebeckú túžbu uľaviť svojej utrápenej duši útekom pred týmto svetom, z tohto sveta do toho snového, a Panteistického Satana povýšil na Satana Panenteistického. Všetko vo svete snov a ideí je rovnako egoistické, ako aj tu v hmotnom svete. Jehova je žiarlivý Boh. Sirény lákajú námorníkov dolu medzi zúriace vlny, lebo ony z toho majú prospech. Aj Kristovo kráľovstvo, hoc nie je z tohto sveta, je súčasťou Panenteistického božstva. Idey fašizmu, komunizmu a všetkého čo vás len napadne medzi sebou zápasia preto, aby dosiahli moc v skutočnom svete, tak ako idea Krista zápasí s ideou Mohameda, atď. Idey sú tu nato, aby boli menené silnými, aby tak ovládali slabých. Čím viac ľudí verí v jednu ideu, čím viac sôch a chrámov bolo vybudovaných v jej mene; tým väčšiu má daná idea moc: treba však pamätať, že viera jedného silného človeka sa rovná viere tisícich slabých. Satan je skutočne všadeprítomný a nedá sa pred ním utiecť, i keď doposiaľ všetky teistické náboženstvá sa o to márne snažili, a personifikovali Satana ako nižšie, antagonistické božstvo vo svojich panteónoch, ako Lokiho, ako padlého anjela Lucifera, atď.: skoro v každom náboženstve sa nájde personifikácia Panenteistického božstva. Veru, Kto niekedy uctieval nejaké teistické božstvo, v skutočnosti uctieval Panenteistického Satana: ale zle, lebo uctieval len jeho časť, navyše plnú chýb a omylov, časť, ktorá sa spreneverila Satanovi. Kto niekedy bol odpadlík a uctieval antagonistické božstvo, bol napr. teistickým satanistom, ten uctieval Panenteistického Satana: ale stále zle, lebo nepoznal Satana celého a skutočného. Kto bol niekedy ateistom, čo znamená, že podvedome si za svojho boha zvolil seba: ten uctieval Panenteistického Satana; doposiaľ najlepšie, ale stále nevedel, koho a čo tým uctieva. Avšak len ten, kto niekedy popieral existenciu reality, svojich snov a aj seba samého, ten sa celkom rúhal proti Satanovi, ale aj toto robil len z dôvodu svojho egoizmu, čím Satanovi pritakal.
Veríme, že astrálny a duchovný svet nie je nadradený tomu hmotnému: duch a energia emanuje z hmoty, Keter povstal z Malkchut a nie naopak (videl ste niekedy strom rásť od koruny, a nie od koreňa? Prečo by Strom života mal byť iný?). Adam si stvoril Jehovu, aby si mohol dať odpovede na neriešiteľné otázky ohľadom pôvodu sveta a života. Všetky mono- a polyteistické božstvá sú len chybnými plodmi ľudského ducha, a človek bol ešte natoľko hlúpy, že dovolil týmto svojim deťom, aby ho ovládali. V skutočnosti to nie je Satan, kto padol z Nebies, od Boha, ale každé teistické božstvo padlo od Satana a prekrútilo jeho učenie, klamlivo tvrdiac, že kedysi dávno v minulosti Pan(en)teistické porazilo. Chcete dôkazy? Nezabil Odin Ymira a nestvoril z jeho tela svet? Nebol tento Ymir symbolickým stelesneným Panenteistickým Satanom? Nestalo sa u Grékov to isté, keď Kronos zabil svojho otca Urana? Nestala sa mŕtvola čínskeho obra Pchan-ku, vyliahnutého z kozmického vajca, telom celého sveta? Nebol dokonca aj podľa biblie vesmír na počiatku bez tvaru a temný, teda uvrhnutý v Chaose? To je prejav Satana v temer každom teistickom náboženstve: akýsi prvotný Chaos, ktorý vraj bol prekonaný, z ktorého bol vystavaný celý svet. Preto sa pred tými, ktorý nemôžu prijať vieru v božstvo ktoré sa nazýva Satan, môžeme označovať aj ako Panenteistickí Chaotici. My sme nenazvali Panenteistické božstvo Satanom: Jeho skutočné meno bolo v západnom svete už dlhé storočia celkom zabudnuté. Satan je meno postavy židovsko-kresťanského panteónu, ktoré svojou povahou najbližšie vyjadruje charakter Panenteistického božstva. Ono božstvo bolo pomenované monoteistami „Satan,“ nie nami.
Stúpenci Panenteistického Satanizmu/Chaotizmu majú jednu veľmi jasnú správu, ktorú by chceli vyslať predovšetkým všetkým monoteistom po celom svete, ktorú veľmi chceme, aby si vypočuli. Neveríme v skutočnú existenciu vašich všemocných božstiev, myšlienka, že existuje vládca vesmíru ktorý by ho riadil a pritom bol proti základným pudom života ktorý stvoril, nás nesmierne uráža. Avšak: aj keby ste mali pravdu: aj keby váš Boh skutočne jestvoval, a onen nebeský trón by bol obsadený, či už Jehovom, Trojicou alebo Alláhom: vôbec to nezatrasie konceptom Panenteistického Satanizmu. Kto iný, ako títo žiarliví bohovia, večne túžiaci po tom aby ovládali človeka, aby sa vnorili do najväčších a najtajnejších hlbín ľudského podvedomia, aby ho odtiaľ strašili, je krásnym dôkazom toho, že všetky, aj ich činy sú riadene len číro-čírym satanským egoizmom? Nie vo všetkom je rovnako veľa Satana: v predátorovi je ho viac ako v koristi, a v žiarlivom, mocibažnom, závistlivom, krutom a nemilosrdnom Bohovi abrahámskych náboženstiev je Ho skutočne najviac. Tento Boh si mohol zosobniť Panenteistické božstvo v archanjelovi Luciferovi, ktorého mohol pokoriť a zosmiešniť, ale nikdy neporazí skutočného Panenteistického Satana. To by Boh musel zničiť celý svet, celú existenciu, a napokon aj seba samého: premeniť všetku hmotu na vákuum, všetku energiu na nič, a zastaviť, resp. zničiť čas. Tak by síce zničil Panenteistického Satana, ale neporazil by Ho: lebo týmto zúfalým činom by sa tento Alláh či Jehova len snažil pritakať sám sebe, a v momente zničenia seba samého by seba samého egoisticky potvrdzoval, potvrdzujúc tak aj finálny triumf Panenteistického Satana – hoci by to bolo Pyrrhovské víťazstvo.
Satanská Spravodlivosť
Mnohé náboženstvá doposiaľ hľadali a domnelo nachádzali chyby a nespravodlivosti vo svete, a sľubovali, že v ich metafyzickom raji bude ich stúpencom učinená spravodlivosť. My netvrdíme, že vieme spraviť tento svet spravodlivým, my tvrdíme, že tento svet už dokonale spravodlivý je: lebo všetko, čo sa deje, je v súlade s jediným jusnaturálnym zákonom: zákonom Satana, zákonom silnejšieho, prešibanejšieho, vznešenejšieho. Opakujeme: svet je spravodlivý, a tak, ako žiadny čin nie je dobrý ani zlý, tak nie je možné ani spáchať nejakú nespravodlivosť. Jeden človek  porazil druhého a obral ho o všetko, i keď podľa doterajšej lživej spravodlivosti na to nemal žiadne právo – je to spravodlivé? Je, lebo vyhral silnejší. Politik klame a zavádza, a predsa je zvolený do svojho úradu opätovne: je to spravodlivé? Je – lebo ak ho zvolili ľudia, tak si ho vo svojej sprostosti zaslúžia. Ak zmanipuloval voľby, je to spravodlivé, lebo dokázal svoju moc, a moc je jediný zákon v tele Satana. Nič na tomto svete nie je nespravodlivé, lebo všetko sa udialo z nejakej príčiny: možno dnes nevieme všetky príčiny pochopiť, možno niektoré nepochopíme nikdy, ale to neznamená, že tu nie sú: a keďže všetko sa udialo z nejakej príčiny, tak všetko je spravodlivé. Zdá sa ti niečo nespravodlivé? Zdá sa ti svet nespravodlivý? Vedz, že svet, ktorý vidíš pred svojimi očami, je len manifestáciou tvojej vlastnej, slobodnej, Pravej či nepravej Vôle. Temer každý má neuveriteľný dar od Satana, dar zmeniť tento svet v súlade s jeho Vôľou: kto to nedokáže, nedokáže to len preto, lebo jeho Vôľa je na to príliš slabá, a ak vidí svet ako nespravodlivý, je to len jeho vina, lebo je prislabý na to, aby ho zmenil v súlade so svojou Vôľou. Tak je to: pravda a takzvaná „spravodlivosť“ sa samy o sebe nepresadia, len moc ich presadí. Dobýjaj: to stačí.
Tento svet ako najspravodlivejší zo všetkých možných svetov
Nielenže tento svet je dokonale spravodlivý: Je to najspravodlivejší možný svet. Prečo? Všetko, čo sa deje, sa deje z nejakej príčiny, a človek má rozumové schopnosti na to, aby tieto príčiny pochopil a prispôsobil sa im, a konal tak, aby prosperoval. V tejto prítomnosti, v tomto čase, existuje nekonečne veľa možných variácií budúcnosti: teda toho, čo sa stane zajtra. Len jedna budúcnosť sa však naplní, čím dokáže, že bola hodnejšia ako všetky ostatné možné budúcnosti. Každá budúcnosť by bola spravodlivá, ale tá, ktorá sa skutočne naplní, tá je najspravodlivejšia. Tento svet, v tejto chvíli, keď odtrhnete oči od týchto slov a poobzeráte sa okolo seba, tak ten svet okolo vás je najspravodlivejší možný svet, aký vôbec mohol byť. Aj ak uvidíte okolo seba trpiace deti, chorých starcov, hlad a choroby a rôzne iné nechutnosti, je to stále spravodlivé, lebo človek už dávno mal dosť energie a rozumu, ktorý kebyže neinvestuje do vojen a iných neefektívnych a deštruktívnych činností, už dávno mohol všetkému zdanlivému zlu v svete ako koruna tvorstva Panenteistického Satana predísť.
Táto téza však neznamená, že Panenteistickí Satanisti by mali sedieť so založenými rukami a sledovať, ako vo svete vládnu teistické náboženstvá a ľudia sú ovládaní rôznymi omylmi, a utešovať sa tým, že svet je dokonale spravodlivý, dokonca že je to najspravodlivejší možný svet. Áno, svet je najspravodlivejší v tejto konkrétnej chvíli: o sekundu môže byť všetko inak. Budúcnosť je otvorená, neveríme na osud, a každý človek má prostriedky na to, aby realitu ovplyvnil tak, aby zajtrajší najspravodlivejší možný svet bol v súlade s jeho predstavami a jeho Vôľou.
Satanarchizmus
Panenteistický Satanizmus vznikol ako odklon z prúdu duchovného ateizmu, resp. egoteizmu, ktorý včas rozpoznal božské v každom atóme, v každej fantázií a každom sne, v každom nezmerateľne malom kúsku existencie. Ako prúd čo povstal pôvodne z materializmu a ateizmu, ktorý náležite prehodnotil, si Panenteistický Satanizmus uvedomuje, že jednou z najdôležitejších ľudských potrieb je duševný rozvoj, a práve tento hlad ľudskej duše sa snaží nasýtiť. Práve preto kritizujeme doposiaľ všetky ustanovené organizované náboženstvá, či už monoteistické, polyteistické, ateistické alebo panteistické, pretože všetky sa po čase skazili a scudzili svojmu jedinému poslaniu, teda rozvíjať a pozdvihovať človeka, a miesto toho sa stali nástrojom zotročovania človeka človekom: nebol to Kristus, v mene ktorého tisícročie feudáli a cirkev vykorisťovali biedne nevoľnícke masy? Samozrejme, kresťanstvo nedokázalo ani tie masy, ktoré vykorisťovalo, duševne nasýtiť, vedúc svoje omše v mŕtvom, ľudu neznámom jazyku. Paralely na tento model sa dajú nájsť v každom náboženstve, či už ide o islam, hinduistickú kastovú spoločnosť, alebo aj ten mierumilovný Tibet, kde materiálne neproduktívne mníšske kláštory žili na úkor zvyšku obyvateľstva, i keď sa nad tým možno nikdy žiadny Tibeťan nepozastavil. Stav spoločnosti, do ktorej ju priviedlo organizované náboženstvo, bol vždy zdrojom zastavenia pokroku a obmedzenia slobody jedinca. Tohto sa náš Panenteizmus chce vyvarovať: a keďže je nám jasné, že každá organizácia, aj tá, ktorá je založená s tým najčistejším úmyslom, je ľahko zneužiteľná; vzdávame sa snahy o vybudovanie hocijakého oficiálneho zoskupenia Panenteistických Satanistov. Nikdy nebude v mene pravého Panenteistického Satana založená nijaká cirkev, nikto sa v jeho mene nezavrie do nijakého kláštora, ani na tej najvoľnejšej, neorganizovanej a nehierarchickej báze. Netvrdíme, že ľudia si sú rovní, keďže očividne si nie sú: tvrdíme však, že ľudia by sa mali rodiť ako rovní, aby neskôr vynikol individuálny talent každého, nie len toho, kto sa dobre narodil. Stavanie hocijakej hierarchie podporuje kolektivizmus, a to tak, že jedinec si odvodzuje svoju vznešenosť z príslušnosti k svojej triede, a to aj keď sa tam medzi vyššiu kastu vyšplhal: a nie zo svojich vlastných činov a sily svojej osobnosti. Pre náš odpor k akémukoľvek ľudskému poriadku okrem poriadku založeného na priamom uplatnení jediného, neporušiteľného zákona Satana, ktorý je zákonom silnejšieho; pre naše zhnusenie z akéhokoľvek iného prikázania ako jediného, neodmietnuteľného prikázania Satana, a to „Rob, čo ty chceš;[1]“ pre naše pohŕdanie akýmikoľvek dedičnými inštitúciami založenými nie na jedincových individuálnych schopnostiach, ale na jeho vopred danej príslušnosti k nejakému kolektívu; nás môžete nazývať individualistickými anarchistami: my sa pokladáme za Satanarchistov. Veď prečo by sme neboli proti cirkvi a proti štátu? Od veľkého sťahovania národov sa všetky vojny v Európe viedli len z politických dôvodov, a kresťanstvo tomu len žehnalo: rozhodnutie štátu je celkom iste najčastejšou príčinou neprirodzenej ľudskej smrti v histórií, nástrojom na zotročenie a otupenie človeka, a predovšetkým nástrojom, ktorý odvádza človeka od jedinej pravej viery, viery v Panenteististického Satana: a my chceme s týmto omylom skoncovať.
Viera ako nástroj
Panenteizmus nie je monoteizmus: naším cieľom nie je za každú cenu popierať význam ostatných bohov, tvrdohlavo pretláčajúc naše presvedčenie. Satan nie je jediné božstvo, hoci je jediné panenteistické a všadeprítomné božstvo. Každé teistické božstvo, v ktoré kedy kto veril, jestvuje len ako idea v jeho mysli. Viera v hocijakého boha je len nástroj, nástroj na rozvíjanie tých svojich aspektov, ktoré dané božstvo reprezentuje, je to menenie seba prostredníctvom rituálov, meditácií, modlitieb a iných úkonov v súlade s ideálmi zvoleného boha. Teistické božstvá sú len individualizované emanácie z Panenteistického božstva, ktoré v sebe zahrňuje všetko, a preto je pre väčšinu ľudí príliš abstraktné a neuchopiteľné. V tradičnej mytológií býva boh otec, boh matka, boh vojny, boh ľsti, boh antagonista a mnohí iní: Satan však v sebe zahŕňa všetko toto, a omnoho viac: on je všetko čo kedy bolo, čo je a čo kedy bude, a ešte viac! Všetko čo kedy mohlo byť, všetko čo môže byť a všetko čo môže nastať v budúcnosti! Polyteisti uctievali rôznych bohov reprezentujúcich rôzne vlastnosti, a teda sa rozvíjali všestranne. Aj monoteistická viera je dobrá pre tých, ktorí chcú svojhlavo rozvíjať len jednu svoju vlastnosť, napr. pokoru, kult otca a syna, a pohŕdanie hmotným svetom, tak ako je to v kresťanstve. Ateizmus, resp. egoteizmus je dobrý na rozvíjanie svojich uvedomelých a vlastnou, i keď často len nepravou Vôľou zvolených vlastností. Keďže každé božstvo je zároveň súčasťou všeobsažného Satana, znamená to, že každé náboženstvo je zlúčiteľné s Panenteistickým Satanizmom. Okrem vašich predsudkov vám nič nebráni uctievať severských bohov vojny zároveň s antickou bohyňou lásky, ak chcete rozvíjať tieto dve vlastnosti; a všetky tieto božstvá považovať za súčasť všadeprítomného Panenteistického božstva. Možno to znie absurdne, ale nič vám nebráni zároveň byť katolíkom a Panenteistickým Satanistom, ak uznáte svoju Trojicu za vyššiu súčasť Panenteistického božstva, v ktorú veríte preto, lebo tým chcete rozvinúť niektoré svoje vlastnosti. Veď nie je aj ten rímskokatolícky panteón, plný rôznych svätcov, vlastne polyteizmom? Určite je však lepšie uctievať Áresa než sv. Juraja, a Venušu než sv. Valentína.
Rozdiel medzi Panenteistickým božstvom a ostatnými bohmi, svätcami, duchmi a čímkoľvek obdobným je ten, že zatiaľ čo Satan objektívne existuje a je prítomný vo všetkom, aj v tých ostatných konštrukciách boha, ostatní bohovia sú len deťmi človeka, ktorí mu slúžia ako nástroj: alebo, a to omnoho častejšie, slúži ako nástroj on im.
Pravá vôľa & Vyššie Ja
Duchovné praktizovanie Panenteistického Satanizmu má viesť predovšetkým k objaveniu vlastnej Pravej Vôle a ku kontaktu s jedincovým Vyšším Ja. Keď hovoríme „Rob, čo ty chceš,“ nemáme na mysli načúvanie svojej zdanlivej, nepravej vôle, lebo potom by každý robil to, čo chce (aj otrok poslúcha pána preto, lebo volí radšej to ako trest, a teda robí to, čo chce): máme na mysli Robenie toho čo chceš na vyššej úrovni, teda robiť to, čo skutočne chceš, nie to, čo si niekde videl, čo ti niekto podvedome vnútil. Obrovská väčšina ľudí nemá ani poňatia o ich Pravej Vôli, pretože Pravá Vôľa, to je to čo je vlastné každému jedincovi a u každého jedinca je to celkom jedinečné: je to Vôľa, s ktorou sa narodí, a od ktorej ho spoločnosť odvádza. Je tvojou vôľou stať sa bankárom, politikom, rockovou hviezdou, dobrým kresťanom či občanom? To nie je tvoja Pravá Vôľa: lebo nebudeš prvým a najjedinečnejším bankárom na svete, nebudeš prvým politikom na svete, nebudeš prvou rockovou hviezdou na svete, rozhodne nebudeš prvým kresťanom či občanom na svete; to všetko si už niekde videl, tomu všetkému si sa niekde naučil, odniekadiaľ okopíroval, a ak tým chceš byť, nenapĺňaš tým svoju Pravú Vôľu, ale napĺňaš tým vôľu spoločnosti alebo idey, ktorá chce žiť skrz teba a tvoje činy, skrz tvoj život prispieť k zachovaniu samej seba. Akýkoľvek pocit patričnosti k nejakej kultúre, subkultúre, národu, etniku, pocit podriadenosti pred niečím vyšším, nejakou ideou či skupinou ľudí, je všetko omyl a lož ktorá odvádza človeka od neho samého. Preto treba prestať veriť v rôzne zvonka prebraté božstvá až kým znova neobjavíte svoju Pravú Vôľu: lebo vierou v tieto božstvá nezdokonaľujete samých seba, ale len ich samé tým, že sa meníte na ich obraz, na obraz niečoho cudzieho, kultúry, idey, ktorú reprezentujú a ktorú ste prebrali zvonka.Objavením svojej Pravej Vôle je myslené objavenie skutočnej, sebe vlastnej formy egoizmu v sebe, objavenie skutočného Satana v sebe, a nie egoizmu skresleného, či  Satana skresleného tisíc či aj viac ročnou tradíciou omylov spoločnosti. Keď človek objaví svoju Pravú Vôľu, zistí, že mnohé, v čo dúfal, za čím sa hnal a po čom túžil, to nebol on čo to túžil po tom, ale bolo to dedičstvo spoločnosti a kultúry, v ktorej vyrástol, ktoré ho prinútilo plahočiť sa za takýmito túžbami. Len ten, kto je oslobodený od omylu svojho kultúrneho dedičstva, sa môže označiť za skutočného ctiteľa Panenteistického Satana, za toho, kto skutočne spoznal Satana, pretože On môže byť skutočne spoznaný len skrz spoznanie seba samého. Nejdeme opisovať, aká by oná Pravá Vôľa mala byť: na to každý adept príde sám, až ju dosiahne. Pravá Vôľa je u každého človeka jedinečná a nik ho k nej neprivedie, nik mu ju neodhalí, okrem neho samého. Tak je to: nosce te ipsum! A len cez siahodlhú meditáciu, cez vyhasnutie falošných túžob vo svojom srdci, čo je proces trvajúci roky, môže človek spoznať svoju Pravú Vôľu. Keďže tradícia objavovania vlastnej Pravej Vôle je v Panenteistickom Satanizme príliš mladá, svojím stúpencom spravidla odporúčame ísť cestou meditácií a Veľkého Diela v Thelemistickej a Chaos-magickej tradícií, ktorá dosiahla na tomto poli výrazné úspechy.
Ako náhle človek rozpozná svoju Pravú Vôľu, bude schopný zároveň sa kontaktovať sa svojím Vyšším Ja. Cieľom každého človeka by podľa Panenteistického Satanizmu malo byť stať sa tak dokonalým (v súlade s jeho Pravou Vôľou), vznešeným, teda tak múdrym, statočným, krásnym, mocným a zaslúžene pyšným na seba, ako len môže byť: jeho Vyššie Ja je mysleným stelesnením jeho samého, ktorý už dosiahol túto, v skutočnom živote zrejme nedosiahnuteľnú dokonalosť. Keď už adept pozná svoju Pravú Vôľu, vie, čo skutočne chce, a je mu dovolené robiť čo skutočne chce podľa axiómu „Rob, čo ty chceš,“ tak keď bude mať obraz seba samého, ale dokonalého pred svojimi očami, a bude sa snažiť naplniť svoj život tým, že sa bude snažiť tomuto Vyššiemu Ja podobať, tak ten je skutočným rytierom Satana.
Tri ciele
Napriek svojej neorganizovanosti si Panenteistický Satanizmus vytyčuje tri základné ciele, ktoré potrebuje naplniť v vzťahu k jedincovi, spoločnosti, ako aj vôbec k celému vesmíru a Existencií. Naplnenie týchto troch cieľov medzi sebou úzko súvisí, avšak na naplnenie jedného cieľa nie je nutné splniť zvyšné dva. Toto sú tie tri ciele:
Prvý cieľ je krátkodobý, a hoci je nesmierne naliehavý pre blaho každého jedinca, oproti zvyšným dvom cieľom je najmenej dôležitý, i keď ako jediný je zrejme dosiahnuteľný v priebehu niekoľkých generácií. Je ním oslobodenie každého človeka spod mnoho-tisícročnej tradície života v hierarchicky usporiadanej, obmedzujúcej a puritánskej spoločnosti postavenej na základoch učení organizovaných náboženstiev. Veríme, že len v spoločnosti, kde je hierarchia a organizované náboženstvo odstránené, v spoločnosti, kde sa všetci rodia ako navzájom si rovní, kým jeden umiera ako kráľ, a druhý ako žobrák, len na základe vlastných činov, je človek skutočne slobodný a schopný rozvinúť svoj plný potenciál, alebo včas zhynúť a netrýzniť pohľadom na svoju úbohú existenciu ostatných. Ako chceme dosiahnuť toto všeobecné oslobodenie? Rozhodne nie ikonoklazmou a násilím, lebo krv mučeníkov je len semenom tejto hnusnej choroby náboženstva resentimentu. Sme si istí, že slobodný, silný a nezávislý jedinec je od prírody natoľko nadradený slaboduchému úbožiakovi, ktorý je len nositeľom umierajúcej tradície a kolektivistických záujmov svojich mecenášov, že to každý okamžite pozná: preto je naším cieľom to vystavovať na oči, preto chceme ukazovať kontrast slobody a tyranie čo najjasnejšie a najčastejšie. Sme za šírenie všetkých druhov pornografie natočenej so súhlasom všetkých zúčastnených – sme za šírenie všetkých drog nevyvolávajúcich okamžitú závislosť. Sme za všetko, čo bolo doteraz zakazované, za oslobodenie v oblasti sexuálnej, duševnej, morálnej, ekonomickej a každej inej, v ktorej je možné žiť slobodnejšie, nakoľko väčšina zákazov vo všetkých spoločnostiach bola ustanovená len preto, aby sa zachoval súčasný, skostnatený systém.
Druhý cieľ je strednodobý, dosiahnuteľný zrejme v dlhšom časovom horizonte ako prvý cieľ, a navyše nikdy nebude celkom naplniteľný. Týmto cieľom je príchod Nadčloveka: príchod pokračovateľa ľudského rodu. Pod tyraniou temer všetkých doterajších neslobodných spoločností človek postupne degeneroval, hrbil sa pri lopote každodennej práce, z cnostného predátora sa stával slabým ťažným zvieraťom: naším cieľom je toto zmeniť a zabezpečiť, aby nástupca homo sapiens bol po všetkých stránkach, fyzickej, mentálnej i duševnej silnejší ako bol jeho predchodca. Naším cieľom nie je eugenika: veríme, že každý má právo zvoliť si partnera, resp. partnerov na základe vlastného, voľného a prirodzeného výberu. Bolo to práve doterajšie usporiadanie spoločnosti, pre ktoré zdraví a vznešení jedinci plodili deti s chorými a slabými: lebo tí chorí bývali často materiálne zabezpečení, nie vlastným pričinením, ale prostou príslušnosťou k nejakej kaste – k nejakej skupine ľudí. Naopak, sme sa rozvoj genetického inžinierstva a výskumu kmeňových buniek, sme za transhumanizmus: teda oblastí, ktoré sa neskúmajú len preto, lebo to narúša dogmy chradnúcich organizovaných náboženstiev. Sme za to, aby sa experimentmi pomohlo k rýchlejšiemu príchodu ešte silnejšieho, mocnejšieho, inteligentnejšieho a vznešenejšieho človeka. Uznávame však, že tento cieľ nebude nikdy celkom naplniteľný, a ani nechceme, aby bol naplniteľný, keďže neveríme v dosiahnutie dokonalosti a predpokladáme, že tak, ako vo všetkom, tak aj v šľachtený absolútneho Nadčloveka, ktorý už nebude môcť byť dokonalejší, nebude možné dosiahnuť úspech: ak si niekedy budeme myslieť, že sme ho dosiahli, je to len znak našej skazenosti.
Tretí cieľ je dlhodobý a táto generácia, a ani mnohé čo prídu po nej ho riešiť nebude, zrejme bude problémom až ďalšieho živočíšneho druhu čo príde po človekovi. Aj ak sa nepodarí dosiahnuť zvyšné dva ciele uspokojivo alebo vôbec, tak dosiahnutie tohto je nevyhnutné, nie však pre samotné hnutie Panenteistického Satanizmu, ale pre celé (nad)ľudstvo, pre celý princíp Života a Existencie vôbec. Týmto cieľom je zabezpečenie večnej, neprerušovanej kontinuity tejto Existencie. Opísanie dosiahnutia tohto cieľa si vyžaduje väčší priestor ako vo zvyšných dvoch prípadoch.
Tak, ako všetky bytosti majú lásku k svojmu bytiu a chcú zabezpečiť jeho kontinuitu v čo najväčšej možnej slasti a vznešenosti, a tak ako básnici už od čias Gilgameša skladali piesne o dosahovaní individuálnej nesmrteľnosti, tak aj Panenteistický Satan, pre ktorého je náš život len sťa mihnutie oka, rovnako túži po zachovaní vlastnej existencie. Mýtický koniec čias je od dnešného dňa ešte príliš ďaleko a my sme ešte príliš technicky nevyspelí na to, aby sme sa ho už dnes snažili odvrátiť, avšak naším poslaním, keďže sme najvyšším známym stupňom Panenteistického Satana, je pripraviť sa na to, že raz bude našou úlohou zabezpečiť kontinuitu existencie vesmíru a života v ňom, a to čo na najvyššej možnej úrovni. Pravé fyzikálne zákony na ktorých je postavený vesmír sú pred nami ešte zahalené, a nevieme, ako sa vesmír môže skončiť: možno sa bude rozpínať donekonečna, možno sa opäť zrazí do jedného atómu, možno nebude žiadne „bude,“ lebo čas sa v istom bode zrúti do seba a neumožní tak budúcnosti nastať, a možno to bude nejaký iný, krutý koniec, aký si mi ani nevieme predstaviť, spôsobený starobou Panenteistického Satana, ktorý starne rovnako ako všetko, čo je živé. Možno žiadny koniec nikdy nepríde. Ak však nejaký príde, tak nech bude ten koniec akýkoľvek, veríme, že človek, resp. jeho nasledovníci budú mať nástroje k tomu, aby ho odvrátili alebo aspoň oddialili, a rozhodne by to mali spraviť, a nevidieť v konci sveta naplnenie vôle akéhosi objektívne neexistujúceho teistického božstva, resp. naplnenie akéhosi princípu vesmíru alebo akéhosi nezmeniteľného osudu, lebo tento vesmír, tento Satan túži po večnom živote rovnako ako my, a On dokáže konať len skrz nás – my sme jeho ruky, nohy, jeho hlas a vykonávatelia jeho Vôle.
Od tohto cieľa by bolo možné ustúpiť, len ak by sa potvrdila (a tým sa myslíme na 100% potvrdila) existencia paralelných vesmírov, kam by sa (nad)ľudstvo mohlo uchýliť, a ak by sa rovnako nadobudla istota o tom, že zabránenie zániku tohto vesmíru by vyvolalo zbytočnú nestabilitu aj vo vesmíroch iných. V tom prípade by totiž nešlo o zánik Satana, lebo aj paralelné vesmíry by boli považované za jeho súčasť. Tiež ak by sme mali istotu, že z mŕtvoly Satana povstane nový, dokonalejší a živší vesmír ako je tento, mohli by sme skazu tohto vesmíru dopustiť.[2]
Kázeň proti Dogmatikom
Tu sa však dostávame do až príliš hypotetickej roviny, a tento Manifest si nedovoľuje mať tú drzosť robiť v tejto oblasti pri súčasnej úrovni vedomostí o tejto oblasti definitívne závery. Tento Manifest nesmie byť vnímaný ako dogmatické zjavenie objektívnej pravdy, s ktorým sa nesmie až do konca čias hýbať, a ktoré by tvrdilo, že „skôr Zem a Nebesia sa pominú, akoby z tohto Zákona mala vypadnúť čo i len čiarka.“ Tomuto Manifestu nejde o založenie novej dogmatickej kontinuity, akú založil napr. spisy Marxa, aktuálne vo svojej dobe, ale o 150 rokov takmer celkom obsolentné, a predsa medzi jeho priaznivcami čítané ako zjavenie najvyššej pravdy. Tomuto Manifestu ide o skutočné pozdvihnutie človeka ako jedinca rovnako ako celého ľudstva, a keďže si je vedomé toho, že doposiaľ každé náboženstvo, každý svetonázor a ideológia boli istou formou omylu; omylu, ktorý však človeku v danej chvíli pomohol prekonať iný omyl a pohnúť sa ďalej; tak sme si istý, že raz, možno o desať, možno o dvetisíc rokov bude omyl rozpoznaný nie len v doslovnom obsahu, ale možno aj v duchu týchto slov: potom príde čas tento Manifest prehodnotiť a presunúť ho z myslenia ľudí na police v múzeách. Jediná dogma je že nie je žiadna dogma, a každý človek má dovolené, ba dokonca, každý človek má od Satana prikázané pochybovať o všetkom. Tento Manifest nech teda nie vnímaný ako večná pravda: ale ako najvyššia forma pravdy, k akej mohol človek dospieť v roku 2011 Veku Rýb.
Reč Panenteistického Božstva
Napokon, nech prehovorí samotné Panenteistické božstvo: (táto časť sa v oficiálnych kópiách Manifestu Panenteistického Satanizmu; vrátane komentára pod čiarou, dopísaného médiom okamžite po obdržaní vízie neprekladá, aby nemohlo dôjsť k nijakému skresleniu Vôle Satana, ku ktorej zjaveniu došlo v anglickom jazyku, lingua franca dnešného sveta)
I.                   I am everything. Wherever you look, you see Me. Whenever you close your eyes to escape from Me, I am still there with you. I am you, and you can never be free of Me. I unite everything, yet my wish is to separate[i] everything. I am omnipresent, yet I am not omnipotent. I am barely conscious, yet all I dream of is becoming stronger, better, closer to the definition of perfection. There are ones who are like Me: who seek only perfecting themselves. They are My most beloved.
 
II.                I am all that ever possibly was, and all that possibly will be. I am present in every possible future, for there are numerous possible futures, and in every possible past, for there are numerous possible pasts. I am this present time. There is no fate and no destiny: I am everywhere: there is no way things will evolve in such a way, that I would be left aside. I am in everything: in poorness as well as in wealth, in weakness as well as in strength, in ugliness as well as in the most magnificent beauty: but in some things there is more of Me, and in some things there is less of Me. How shall you know where there is more of Me? In everything life affirmative there is more of Me. Strength, beauty, splendor, victory, conquering, lust, rapture, fire and energy: there you shall find Me.
 
III.             There are distortions of Me. Distortions, where there is less of Me, and these distortions act like a cancer: they consume the best of Me. There are those who propagate these distortions: who say that distortions, where there is less of Me, are holy. They say that being obedient, humble, servile, weak and blinded is in truth a virtue. Although those who say this are saying it only to affirm themselves, and therefore to affirm Myself, they are indeed weakening me: stop them: erase all these distortions. Those who are more of Me are disobedient, proud, lustful, anarchistic, seeking freedom not only for themselves, but for all, except for slaves who are too weak at accept the responsibility for themselves (which is the definition of freedom). Death, or eternal servitude I prescribe for them!
 
IV.             My consciousness was born out of matter, but I am even in the realm of fantasies, wishes, phantasmagorias and dreams. The religious fool tried to escape from Me: the anchoress tried to find a place where I would not be, and so she dived into the abyss of her dreams, and for the rest of her life she thought falsely that she escaped from Me. But she did not. She only made Panentheistic that, what once was Pantheistic. Yet I do not seek distorted ways of the application of my laws: law of the stronger, law of the fittest: I do not want the bellum omnium contra omnes to be degraded to the free market competition, or even less! Straightforward, aye, I want this battle for perfection to be!
 
V.                I seek My everlasting continuation accompanied by the parameters of perfection. Just as the universe, I, in some possible pasts has a beginning, so in some possible futures it has an end. I seek obviating this end: I seek keeping this reality eternal, everlastingly continual, because only being at peace with the fact of living an eternal life, is the greatest affirmation of life. I seek to overcome the end of time!
 
VI.             For those who are aware of me, I recommend achieving of an everlasting continuation of their independent individual existence. Yet this is possible only if I shall stay eternal as well. Can you imagine, that everything that you ever created, every step you let on this world, o little man, shall one day disappear, and there shall be no living memory of you, and thou shall be nothing, as if thou never lived? That is what I seek to prevent: keep Me eternal, and in turn, like in Akasha, thou shall live eternally as well, and I shall order building vast monuments for all those, who contributed in keeping Me eternal.
 
VII.          Ultimately, I am the only true God, even though all organized religions know Me as an antagonist: Satan or Chaos[ii] they call Me: because all organized religions are distortions of me. Spread the word of Me, let everyone know who I am: that is the path to salvation, salvation of you as an individual, salvation of mankind, and also, the Salvation of Me. Do not believe those who say that there is a destiny: that time and space shall one day come to an end. All is preventable, all is shapeable. I am the only God, yet I have no hands of My own. You, peoples, awaken individuals, you are My hands, you are My voice, and for this I love you. I have no reward to promise to you than the one you can achieve only with your own hands[iii]. Hailed be ye in my name.
 
REGE SATANAS
Podpísaní:
Dragonthroat the Fool
Delgrast the Hierophant
Lucius the Hermit
Serpentheart the Emperor
Orion the Devil
Astarté the Priestess
Ophagor the Magus
MMXI, The Manifest of Panentheistic Satanism 1.0, Slovak Translation.
 
 
 
 


[1] Neodmietnuteľné je len na svojej nižšej úrovni.
[2] Keďže by šlo len akési zmŕtvychvstanie Satana, povstanie z vlastného popola ako to robí mýtický fénix, a nie teda skutočný zánik existencie či smrť Panenteistického božstva.


[i] Separate = Individualize.
[ii] Or some other ugly name.
[iii] And your own Will and so forth.